Pravda o Zakrúžkuj ženu:
Chcú do politiky, hejteri ich posielajú do kuchyne. Na podporu kandidátok vznikla iniciatíva Zakrúžkuj ženu
Ženy si lepšie organizujú čas, zvyšujú kvalitu demokracie a do politiky môžu priniesť odlišné skúsenosti. Tvrdí to iniciatíva Zakrúžkuj ženu, ktorá po vzore z Česka podporuje uchádzačky o poslanecký mandát. Hoci sa aj po posledných parlamentných voľbách hovorilo o rekorde, v dosluhujúcej zostave predstavujú ženy len približne jednu pätinu poslancov. Potrebujeme v parlamente rodové kvóty a chcú ich aj samotné kandidátky?
Denník Pravda oslovil kandidujúce politické strany a hnutia, aby vybrali za subjekt jednu ženskú kandidátku. Zisťoval, čo ich motivovalo vstúpiť do politiky, či je v nej málo žien, ale aj to, aký je ich postoj k rodovým kvótam. S anketou sme oslovili strany a hnutia, ktoré dosiahli v prieskume aspoň 1 % voličských preferencií, niektoré strany nám na otázky neodpovedali. Odpovede kandidátok nájdete na ďalších stranách článku.
Viac žien, viac demokracie
Iniciatíva Zakrúžkuj ženu sa o väčšie zastúpenie žien v Národnej rade snaží po skúsenosti z volieb do Poslaneckej snemovne Českej republiky z roku 2021. Voliči si rovnako ako u nás vyberali nielen kandidujúcu stranu, krúžkom mohli tiež označiť preferovaného kandidáta či kandidátku. V ostatných voľbách v roku 2021 dostali ženy v Česku celkovo 1 215 951 preferenčných hlasov a muži 2 891 470. Vo voľbách v roku 2017 to bolo 650 049 krúžkov pre ženy a 1 933 264 pre mužov. České kandidátky tak dostali v roku 2021 takmer dvakrát viac preferenčných hlasov, čo pripisujú aj kampani na podporu žien v politike. Lucia Yar zo slovenskej iniciatívy Zakrúžkuj ženu hovorí, že podobnú ambíciu majú aj na Slovensku. „Budeme radi, ak sa ženy prekrúžkujú aj cez mužov. V posledných voľbách 2020 sa cez muža neprekrúžkovala žiadna žena,“ skonštatovala.
Iniciatíva Zakrúžkuj ženu FOTOGALÉRIA +2 Napriek „rekordným počtom“ bolo doteraz v Národnej rade vždy menej ako 25 % žien. Expertka na rovnosť žien Barbora Holubová, ktorá iniciatívu reprezentuje, hovorí o výskumoch, kde sa ukázalo, že kvalita demokracie sa výrazne zlepší, ak je v parlamente minimálne 30–40 % zastúpených žien. „Zastúpenie žien, ktoré sú väčšinou v populácii, je v politickom živote podhodnotené. Ženy majú v mnohých oblastiach neprenositeľnú, výrazne odlišnú skúsenosť od mužov,“ uviedla na tlačovej konferencii iniciatívy. Poľutovaniahodné podľa nej je, ak skúsenosti žien ignorujú politické strany aj poslanci.
Na západe nič výnimočné
Stereotypy o tom, aké povolania by ženy mali vykonávať, nevymizli na Slovensku ani v 21. storočí. Nedávno na to upozornila kandidátka strany Demokrati a riaditeľka Kancelárie ministra obrany Monika Podhorány Masariková, ktorú komentujúci pod príspevkami na sociálnych sieťach posielali do kuchyne k vareniu a pečeniu. „Predstavte si, že sú aj ženy, ktoré sa venujú obrane a bezpečnosti, a dokonca sú v tejto oblasti expertky. Táto „anomália“ nie je iba na Slovensku. V rámci NATO máme až deväť ministeriek obrany, ktoré sú „civilky“ – nie sú to vojačky, neprešli žiadnym vojenským výcvikom. Nemusia nevyhnutne absolvovať vojenskú prípravu na to, aby zvládli oblasť obrany a bezpečnosť a boli to expertky,“ odkázala hejterom.
Napriek stále zaužívanému škatuľkovaniu podporuje väčšie zastúpenie žien v politike podľa Holubovej 59 % populácie. Viac ako mužov je podľa nej aj žien, ktoré ukončili vysokoškolské štúdium. Ak sú ženy vo vysokých funkciách, rozhodujú sa podľa nej rovnako racionálne ako muži.
„Vieme, že majú omnoho väčšiu schopnosť organizovať si čas, sú efektívnejšie. Produktivita žien v rozhodovaní je približne rovnaká ako u mužov. Väčšie zastúpenie majú ženy má Slovensku napríklad v súdnictve. Ukazuje sa tiež, že v tých parlamentoch, kde je viac žien, sa prijímajú zákony a opatrenia, ktoré výrazne zohľadňujú záujmy žien – sú to sociálne oblasti, zdravotníctvo, ale aj reprodukčné zdravie,“ vysvetlila. Podotkla tiež, že dnes je už hanbou, ak sa robí panelová diskusia len so zastúpením mužov.
Niektoré krajiny západnej Európy zaviedli na zotretie nepomeru žien a mužov v celoštátnej politike tzv. rodové kvóty. Z výskumov je podľa Yar zrejmé, že fungujú, no nie je to všeliek. Ich efekt sa nedostaví hneď, ukáže sa až vtedy, ak sa reálne uplatňujú. „Sú známe príklady z minulosti, keď sa začali uplatňovať kvóty a ženy, ktoré boli zvolené do parlamentu, prepustili svoje kreslá mužom. Strany dostali finančné príspevky, kvôli ktorým kvóty uplatňovali,“ podotkla.
Viac žien nerovná sa viac kvality
Naozajstnú vyrovnanosť žien a mužov by sme mohli dosiahnuť o 132 rokov. Ako Yar vysvetlila, muselo by to byť za predpokladu, že sa budú uplatňovať opatrenia, ktoré už teraz fungujú.
Z oslovených kandidátok by s rodovými kvótami súhlasila len Vladimíra Marcinková zo Sasky. „Som za. Krajiny, ktoré k tomuto kroku pristúpili, sa v zrovnoprávnení výrazne posunuli. Je to efektívny nástroj, pričom sa treba držať dát, ktoré máme k dispozícii,“ uviedla pre Pravdu.
Zuzana Dolinková z Hlasu nepovažuje kvóty v politike za celkom správny nástroj na zvyšovanie počtu žien v politike. „Na druhej strane, viac vzdelaných, rozvážnych a odvážnych žien v politike by bolo nielen výhodou, ale dokonca potrebou,“ myslí si. S iniciatívou sa stotožňuje v tom, že pohľad a názory žien na mnohé problémy a navrhované riešenia sú často odlišné ako majú muži. „Niektoré témy a ich legislatívne ukotvenie sa dokonca týkajú výsostne iba žien. Hľadanie tých najvhodnejších riešení pre lepší život ľudí by preto vždy malo byť rozumným kompromisom viacerých odlišných názorov,“ myslí si.
Kandidátka koalície OĽaNO a priatelia Lenka Dunajová Družkovská sa domnieva, že éra, keď bola politika výsadou mužov, je už dávno históriou a je presvedčená, že väčšie zastúpenie žien v politike by mohlo prispieť k jej zušľachteniu. „No máme aj opačné skúsenosti s tým, že niektoré ženy političky príliš veľa kultivovanosti do verejného života nepriniesli a svojím vystupovaním a slovníkom sa vyrovnali aj niektorým mužom – v tom negatívnom význame,“ skonštatovala.
Zuzana Plevíková, ktorá kandiduje za Smer, by zástupcov v parlamente nerozdeľovala podľa pohlavia, vierovyznania, ale podľa odbornosti, skúseností a toho, čo kto hovorí. V Národnej rade by mali pôsobiť poslanci na základe svojich schopností a kvalifikácie a nie podľa toho, či sú muži alebo ženy aj podľa kandidátky KDH Martiny Holečkovej.
Zástankyňou kvót nie je ani Jana Žitňanská zo strany Demokrati. Ženy si podľa jej slov nachádzajú miesto v politike aj bez pomoci v podobe kvót.
Kto stojí na čele strán
Ženy na Slovensku majú o vyššie funkcie, vrátane politiky, záujem. Často im však na ceste k nim bránia rôzne externé prekážky. Holubová na príklade politických strán vysvetlila, že bariérou môže byť aj to, ak politická strana nejaví ambíciu, aby zohľadňovala záujem žien medzi voličkami či členmi. „Ukazuje sa, že za zostavenie kandidátnych listín je zodpovedná politická strana, o ktorej často rozhoduje úzke predsedníctvo väčšinou zložené z mužov, alebo musí byť schválená predsedom strany,“ povedala.
Ak sa bližšie pozrieme na 25 kandidujúcich politických subjektov, predsedníčku majú len strany Pirátska strana – Slovensko, Karma, potom ešte strana Jablko, ktorému šéfuje Lucia Ďuriš Nicholsonová (na kandidátke Demokratov) či Anna Záborská z Kresťanskej únie kandidujúca s koalíciou OĽaNO a priatelia. Volebné líderky majú len OĽaNO a priatelia, Demokrati, Pirátska strana Slovensko, Spoločne občania Slovenska a Karma.
Najviac žien – 75 – má na kandidátke Progresívne Slovensko (PS), ktoré kandidátnu listinu rodovo vyvážilo, a ženami obsadilo každú druhú priečku. Lucia Plaváková z PS si myslí, že zastúpenie ľudí v politike by malo odrážať zastúpenie ľudí v spoločnosti a rovnomerným rozložením, aké zvolili na svojej kandidátke, by sa mohli inšpirovať aj iné strany. „Rozmanité zastúpenie je dôležité k tomu, aby sa prijali zákony, ktoré skutočne odrážajú potreby všetkých ľudí,“ podotkla.
Napriek tomu, že iniciatíva chce prispieť k vyrovnanejšiemu zastúpeniu žien v politike, podporuje len tie kandidátky do parlamentných volieb, ktoré prezentujú demokratické a ľudsko-právne hodnoty. +6 Na nepomer síl na rozhodovacích pozíciách v politike, ekonomike aj sociálnej sfére poukazuje Index rodovej rovnosti, ktorý uverejňuje každoročne Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE). Slovensko je v ňom na chvoste krajín Európskej únie. Inšpiráciou by podľa Yar mohli byť pre Slovensko – v rebríčku má za sebou už len Maďarsko, Rumunsko a Cyprus – severské štáty. Biedne sme dopadli aj v celosvetovom rebríčku. Yar dodala, že Slovensko sa v ňom nachádza okolo 130. miesta, a to medzi Indonéziou a Bangladéšom.
