Slovensko po 20 rokoch čakajú prezidentské voľby bez ženských kandidátok. Exkluzívne rozhovory s politológmi Darinou Malovou a Danielom Klimovským odhaľujú, čo to znamená pre spoločnosť. Zistite, prečo sa ženy vytrácajú z politického zápasu a aký odkaz to vysiela.
Čítajte viac na TA3: https://www.ta3.com/clanok/924077/po-20-rokoch-bez-prezidentskej-kandidatky-preco-sa-zeny-vytracaju-z-politickeho-zapasu-odpovedali-politologovia
Kandidátky na post prezidenta SR, zľava: Helena Mezenská, Zuzana Čaputová, Iveta Radičová, Magdaléna Vášáryová.
Slovensko nebude mať medzi kandidátmi na post hlavy štátu ženské zastúpenie. Čo to vypovedá o slovenskej spoločnosti?
Darina Malová: Je to dobre známa výpoveď o dominantnom konzervatívnom nastavení našej spoločnosti, v ktorej to ženy nemajú ustlané na ružiach. Na jednej strane výskumy ukazujú, že muži vo väčšej miere podporujú zastúpenie žien v politike, ale ženy nemajú rovnako dobré podmienky, aby aktívne do politiky vstupovali.
Tu by práve politické strany mohli urobiť viac pre podporu aktívnych žien, ale okrem Progresívneho Slovenska, ktoré išlo do parlamentných volieb s 50-percentným podielom žien na kandidátnej listine.
Daniel Klimovský: Absencia kandidátky na post hlavy štátu pri konkrétnych voľbách nemusí vypovedať o stave spoločnosti nič zásadné, ale pristavil by som sa pri aktuálnej spoločenskej situácii, v ktorej k tomu došlo.
Pôsobenie prvej prezidentky v jej funkcii bolo veľkou časťou spoločnosti vnímané pozitívne. Pozitívne bolo vnímané jej pôsobenie aj našimi zahraničnými partnermi.
Zároveň však bola prezidentka vystavená negatívnej (a je nutné dodať, že i vulgárnej) kampani predovšetkým zo strany niektorých politikov, ktorým sa darilo presviedčať inú časť spoločnosti o jej politických „zlyhaniach“.
Takáto atmosféra mohla viesť u potenciálnych kandidátok k prehodnoteniu ich záujmu alebo odhodlania. A ak je na tejto úvahe čo i len kúsok pravdy, nie je to dobrá vizitka našej spoločnosti.
Takáto situácia tu nebola už 20 rokov. Čo sa musí stať, aby sa situácia v budúcnosti zmenila?
Daniel Klimovský: Paradoxne, napriek rozhodnutiu prvej slovenskej prezidentky neuchádzať sa o svoje znovuzvolenie, jej pôsobenie vo funkcii vnímam ako príklad, ku ktorému môžu vzhliadať všetky ďalšie záujemkyne o túto funkciu. Nech sa na jej jednotlivé politické kroky dívame akokoľvek, v porovnaní so svojimi predchodcami sa určite nemá za čo hanbiť.
Veľká časť našej spoločnosti stále nazerá na ženy vo významných funkciách s akousi nedôverou, respektíve vníma pôsobenie žien vo významných funkciách v porovnaní s ich mužskými kolegami výrazne kritickejšie. To sa odzrkadľuje v pretrvávajúcich nerovnostiach, stereotypoch a predsudkoch.
A práve boj proti týmto predsudkom, stereotypom a rôznym nerovnostiam prostredníctvom vzdelávania, osvety a senzitívnejšie nastavenej tvorbe verejných politík považujem za kľúč k tomu, aby sa ženy zapájali do politického života (teda nielen vo vzťahu k funkcii prezidentky) vo výrazne vyššej miere.
Darina Malová: Kľúčom k zmene politického systému na Slovensku sú politické strany, tie majú v rukách rozhodujúcu moc a tiež zdroje, aby dokázali ďalšie kandidatúry na prezidentku zorganizovať a aj finančne podporiť. Na Slovensku je pritom dosť známych, schopných, odborne úspešných žien. Žiaľ, mnohé z nich si málo veria alebo nechcú do politiky vstúpiť.
Určite v tom svoju úlohu zohráva aj skúsenosť našej súčasnej pani prezidentky, ktorá musela čeliť nechutným a agresívnym útokom. To rozhodne nepovzbudí ženy, aby sa snažili zapojiť do politiky. Dúfam, že však časom táto nechuť pominie a zostanú len dobré spomienky.
Dobré príklady „ťahajú“, a to aj vtedy, keď inštitucionálne a spoločenské podmienky nie sú priaznivé. Zmeniť sa teda musí nastavenie väčšiny spoločnosti, aby sa ženy stali v politike vítané.
Prečo strany viac nenominujú ženy, ale stavia skôr na mužských kandidátov?
Darina Malová: Na jednej strane to môže byť racionálny kalkul, že väčšina našej spoločnosti je nastavená konzervatívne, preto voliči a aj voličky budú podporovať mužských kandidátov. A strany nechcú ísť do rizika.
Na druhej strane, muži majú väčší záujem o politiku. Napríklad Igor Matovič dlho sľuboval, že jeho hnutie vygeneruje konzervatívne orientovanú ženu, kandidátku do prezidentských volieb. Tieto jeho prísľuby a reči skončili ako vždy. Kandiduje sám.
Daniel Klimovský: Obávam sa, že na jednoznačné zodpovedanie toho, prečo slovenské politické strany nenominujú ženy vo vyššej miere, nemáme u nás realizované potrebné výskumy.
Jedným zo zaujímavých výskumných výsledkov z vyspelých demokratických krajín je zistenie, že ženy sú z pohľadu politických strán a ich aktivít disciplinovanejšie a lojálnejšie než ich mužskí kolegovia.
Zlepšila sa v uplynulom čase politická reprezentácia žien?
Daniel Klimovský: Od polovice 90. rokov dochádza ku kontinuálnemu nárastu podielu žien medzi starostami. Aktuálne tento podiel mierne presahuje jednu štvrtinu všetkých starostov, čo v absolútnych počtoch nie je nízke číslo, ale zároveň platí, že ženy ako kandidátky na primátorky sa prakticky nedokázali presadiť v krajských mestách ako politických, administratívnych, kultúrnych a hospodárskych centrách.
Výnimkou je mesto Prešov, v ktorom bola počas dvoch funkčných období zvolená primátorka.
Dlhodobo je zastúpenie žien – ministeriek v slovenských vládach minimálne a dokonca sa tu objavuje aj úvaha, že ak sa už do vlády dostanú ženy, sú im zverované hlavne „menej dôležité“ ministerstvá.
Platí to, že najmä na komunálnej úrovni postupne dochádza k vyššiemu zastúpeniu žien. Bližší pohľad na slovenskú politiku ako takú však odhaľuje to, že ženy sú stále jasnou politickou menšinou.
Darina Malová: Napriek úsiliu občianskych iniciatív a strán, ako je Progresívne Slovensko, však stále zastúpenie žien v politike zostáva nízke v porovnaní s krajinami, ktoré sú ekonomicky a sociálne rozvinuté a kde dlhodobo vládnu sociálnodemokratické strany ako je to v škandinávskych krajinách.
To je jeden z našich paradoxov. Iným je aj to, že ženy sú u nás v priemere vzdelanejšie než muži, ale ich mzdy sú dlhodobo nižšie. Tieto fakty uvádzajú aj rozličné medzinárodné správy a inštitúcie, ktoré poukazujú na tieto a iné formy diskriminácie žien.
Zastúpenie žien vo všetkých úrovniach politiky neprekračuje hranicu 25 percent, a to je naozaj málo. Nerovnosť medzi ženami a mužmi aj v politike a aj v iných oblastiach môžu zmeniť predovšetkým politické strany. Zrejme väčšina z nich nechce.
Darina Malová je profesorkou politológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Je odborníčka na demokratizáciu a europeizáciu krajín strednej a východnej Európy. Snaží sa o zvýraznenie hlasu žien v politike, čoho výsledkom je aj jej podpora iniciatívy Zakrúžkuj ženu.
Daniel Klimovský vyučuje ako docent politológie na Univerzite Komenského a venuje sa okrem iného politickej reprezentácii žien v komunálnej a celoštátnej politike na Slovensku. Je poslancom Mestského zastupiteľstva Bratislavy i Miestneho zastupiteľstva Bratislavy - Petržalky za Team Bratislava, SaS a PS.
